V novej štúdii vedci dokázali, že mačky dokážu rozpoznať hlas svojho strážcu. Tiež vedia rozlíšiť, kedy ich oslovuje majiteľ a kedy ich oslovuje niekto iný. Tieto štúdie sú ďalším dôkazom toho, že mačky, podobne ako psy, si vytvárajú silné putá so svojím chovateľom.
Keď niekoho oslovíme priamo, náš hlas nadobudne správny tón podľa toho, s kým sa rozprávame a o čom hovoríme. Aj slová niekoho iného vnímame inak, ak sú namierené na nás, ako keď sú namierené na niekoho iného. Zaujímavé je, že takáto závislosť vo vzťahu k nášmu hlasu sa vyskytuje napríklad aj vo vzťahu ku mačkám.
16 mačiek
Je známe, že tón nášho hlasu sa mení, keď oslovujeme napríklad malé deti alebo aj zvieratá. Sú však zvieratá samotné schopné tieto drobné zmeny vôbec vnímať? Ako na ne reagujú?
Vedci z Université Paris Nanterre sa rozhodli preskúmať tento zaujímavý problém. Vykonali pomerne originálnu štúdiu, ktorej sa zúčastnilo 16 mačiek. Všetky boli prehrávané vopred nahratými hlasmi ich majiteľov aj neznámych ľudí, pričom v jednom variante všetky nahraté osoby hovorili, ako keby sa rozprávali s mačkami, v druhom ako v bežnom rozhovore s iným dospelým.
Samozrejme, dôležité bolo aj poradie, v akom boli nahrávky prehrávané. Boli tu zvolené tri kombinácie: prvá bola len zmena hlasu cudzieho človeka na hlas majiteľa, zatiaľ čo druhá a tretia kombinácia zahŕňali zmenu tónu hlasu medzi oslovovaním iného dospelého a rozprávaním ako s mačkou. , a to ako v prípade cudzích osôb, tak aj vlastníka. Vedci zaznamenávali správanie mačiek, pričom osobitnú pozornosť venovali rôznym jeho prvkom, ako je mierka odozvy na hlas, relaxácia, pohyb uší, vrtenie chvostom a rozšírenie zreníc.
Mačky rozpoznávajú hlas svojho majiteľa
V prípade prvej kombinácie až 10 zo 16 mačiek znížilo aktivitu, keď počuli hlas troch neznámych ľudí, aj keď vyslovili svoje meno. Prehrávanie hlasovej nahrávky ich majiteľov ich zase aktivovalo. Prejavovalo sa to nasmerovaním uší smerom k reproduktorom a rozšírením zreníc, tieto mačky sa v tomto čase vo väčšej miere pohybovali aj po miestnosti.
Ďalší test súvisel s tónom hlasu majiteľa. V prípade, že slová boli vyslovené, akoby boli adresované dospelému, 10 mačiek opäť znížilo svoju aktivitu. Je zaujímavé, že táto skupina zahŕňala až 8 mačiek z vyššie uvedenej skupiny. Ich aktivita sa opäť zvýšila, keď počuli slová adresované priamo im. Pomerne prekvapivý bol však záver vyplývajúci z rozboru postoja mačiek k tónu cudzích ľudí. No, bez ohľadu na to, či ich títo ľudia oslovovali alebo hovorili ako dospelí, u mačiek zúčastňujúcich sa štúdie neboli zaznamenané žiadne viditeľné zmeny v ich správaní.
Tieto mačky teda do značnej miery dokázali rozlíšiť, kedy sa s nimi ich majitelia rozprávajú a kedy sa im prihovárajú cudzí ľudia, akým tónom ich majitelia hovoria, no u cudzích to tak nebolo. Hoci počet mačiek, ktoré sa zúčastnili tejto štúdie, bol príliš malý na to, aby sa dal použiť ako reprezentatívna vzorka, získané výsledky naznačujú, že budovanie vzťahov s ľuďmi, ktorí sa o ne starajú, je pre ne dosť dôležité.